Aj pre deti s inými ťažkosťami v škole. Je ich stále viac a viac. Keby boli v triede dvaja, traja. Možno by som zvládala. Keby práve tieto deti neboli veľmi rušivé a nemusela ich najprv nejako "ukočírovať", bolo by mi ľahšie. I preto, pre deti, ktoré majú ťažkosti, no rodičia dbajú na pomoc a komunikujú so mnou aj s špeciálnou pedagogičkou, často robím individuálne sedenia a pomôcky. Posledných pár kusov dnes ponúkam všetkým.
Na matematike ma najviac trápi dyskalkúlia a dyslekcia. No a kombinácia týchto dvoch ťažkostí je ozaj náročná pre oboch - dieťaťa aj učiteľa. Škoda, že takýmto deťom sa nedávajú asistenti. Klobúk dolu nad takýmto dieťaťom a jeho rodičmi. Fakt je náročné si predstaviť čo prežíva a ako sa cíti. Väčšinou si pomyslím na seba na angličtine, kde nám pustili nejaký text či rozhovor a ja som vôbec ničomu nerozumela, lebo to bolo pre moje uši veľmi spevavé.
Urobila som pár pomôcok. Ponúkam na vytlačenie.
No a tie, kde som chcela prilepiť sieť telesa, som si vytlačila na 100 gramový papier. Len ho dávajte tlačiť po jednom do podávača. Každý pracovný list som zabalila zvlášť do euroobalu a vložila do zakladača. Nakreslila som na výkres šablónu kocky, kvádra a dievčina si vystrihla a nalepila na príslušný list papiera. Jej sa ešte páčilo vymaľovať si steny na pohľadoch na kocku a kváder. Dorobila si doma spolu s mamou čo potrebovala. Vystrihla si aj niekoľko ručičiek a vymaľovala, aby si mohla prikladať k hodinkám.
Ešte jej skúsim takto pripraviť aj podklady pre valec. Nech si doplní pomôcky. Predpokladám, že ani na T9 od nej nebudú chcieť kužeľ, ihlan či nejaký šesťboký hranol. Ani ja som ju s tým v škole netrápila. No a ešte doplníme spoločne rovinné útvary. Prípadne poradíte, čo by sa jej mohlo zísť?
Naozaj sa ako učiteľka matematiky musím venovať čím ďalej viac takým veciam v matematike, čo som ja ako dieťaťa zažívala na pracovnom vyučovaní či doma s rodičmi a starými rodičmi. Dnes málokedy môžem vychádzať na hodine z praktických skúseností detí. Neviem ako je to v menších mestách či dedinách, ale v našom veľkom je to ozaj zlé.
Už som zažila dvakrát, že si deti mali doniesť na matematiku výkres, lepidlo a nožničky a rysovali sme sieť kocky a skladali a lepili a aj iné telesá - a? No a mamička mi miesto pomôcok na hodinu poslala v obálke lístok a 5 €, aby som si pomôcky kúpila a nechcela výrobu školských pomôcok od jej dieťaťa.
Niekde som už písala, že keď začíname s povrchom kvádra, nosím si do triedy škatuľu od topánok a baliaci papier, aby som deťom ukázala, čo je povrch, prečo potrebujeme na prekrytie navyše napríklad 5 % presnej plochy papiera. A čo máme vlastne na mysli pod pojmom povrch či objem. Pri slovných úlohách typu: "Koľko % odpadu je z 2 kg pomarančov, ak po očistení nám zostane 1 650 g?" si naozaj ošúpeme pár pomarančov. A podobne. Ku množstvu úloh kreslím ilustračné obrázky, aby deti vedeli, že čo máme na mysli. V piatom ročníku často vysvetľujem deťom čo je blúzka alebo, že králik má 4 labky a podobne. Viete, že mám u šiestakov 2 deti, ktoré nikdy nešli ešte električkou? A okolo školy nám premávajú hneď dve linky. ... Čo dodať? Takto sa mení svet.
Jeden z posledných námetov na matematike v siedmom ročníku: https://www.dobre-napady.sk/magazin/1859-prakticka-matematika-ii Nie, ja som nezažila podobné na matematike. My sme také robili na pracovnom vyučovaní a doma s rodičmi alebo starými rodičmi. Aj preto si myslím, že sme mali menej ťažkostí ako deti v škole. Boli sme zvyknutí na praktické veci, prirodzene doma sme sa učili prepájať vedomosti a učili sme sa naozaj na svojich chybách. Proste sme sami seba lepšie poznali.