Fašiangy – obdobie hodovania, tanca, veselosti a bohatých stolov. Slovensko má v tomto smere dlhú a chutnú tradíciu. Fašiangové sviatky, ktoré sa začínajú po Troch kráľoch a končia sa pred Popolcovou stredou, boli kedysi časom hojnosti a prípravou na prísny pôst. A čo bolo v centre týchto osláv? No predsa jedlo – výdatné, mastné, sýte a bohaté na chuť aj tradíciu.
Ešte aj ja si pamätám ako dieťa či stredoškoláčka ako sa oslavovali na dedinách na Slovensku aj v minulosti. Niekedy som bola ako hosť inokedy len ako divák. Ľutujem, že dnešní mladí ľudia už nemôžu zažiť takéto aktivity. Vlastne ani mojim deťom som už nevedela zabezpečiť takéto aktivity ako boli dedinské zábavy, pochod dedinou či mestom v maskách...
Čo sa jedávalo počas fašiangov?
Fašiangy boli spojené so zabíjačkami, rodinnými návštevami a dedinskými bálmi. Tomu zodpovedal aj jedálny lístok – nič diétne, zato všetko poctivé.
Zabíjačkové špeciality
Na dedinách sa fašiangy často začínali zabíjačkou. Na stoloch nechýbali:
-
jaternice (hurky) – zmes mäsa, ryže, korenín a krvi v črevách,
-
klobásy – domáce, údené či čerstvé,
-
tlačenka, škvarky, mäsové oškvarkové nátierky,
-
pečené mäso a kapustnica s údeninou.
Chlieb
500 ml vlažnej prevarenej vody, 250 g ražnej celozrnnej múky, 500 g pohánkovej múky, 1 varený zemiak v šupke, 2 čajové lyžičky rasce, 1/2 čajovej lyžičky nastrúhaného muškátového orieška, 75 g pohánkového alebo ražného kvásku, 2 čajové lyžičky soli
Zmiešame si v mise na miesenie cesta kvások s vodou a s 250 g ražnej alebo pohánkovej múky podľa druhu kvásku. Primiešame nastrúhaný zemiak. Prikryjeme utierkou a necháme na teplom mieste odpočívať asi dve hodiny, aby sa kvások lepšie spamätal. Preosejeme si zvyšok múky so soľou a koreninami. Potom všetko zmiešame a vypracujeme tuhé, ale vláčne cesto. Necháme ho nakysnúť v múkou vysypanej ošatke na teplom mieste kým nezdvojnásobí objem.
Vykysnutý chlieb preložíme na pekáč vyložený papierom na pečenie, potrieme ho studenou vodou. Pekáč vložíme do rúry vyhriatej na 250 °C a pečieme asi 20 - 25 minút. Následne potrieme chlieb studenou vodou, vložíme späť do rúry a stiahneme teplotu na 200 °C, pečieme asi 50 minút.
Sladkosti
Po výdatnom obede nasledovali sladké fašiangové pokušenia:
-
šišky (fánky) – smažené v oleji, plnené lekvárom alebo len posypané cukrom,
-
kysnuté buchty – s makom, tvarohom alebo slivkovým lekvárom,
-
chrumkavé božie milosti – vyprážané, jemné a posýpané práškovým cukrom,
-
závin (štrúdľa) – plnený orechmi, makom či jablkami.
Šišky
500 g polohrubej pšeničnej múky, 50 g masla, 40 g práškového cukru, 3 polievkové lyžice Umu, 4 žĺtky, 250 ml plnotučného mlieka, 40 g čerstvého droždia, 1 čajová lyžička na jemno nastrúhanej citrónovej kúry, štipka soli
Urobíme si z mlieka, cukru a droždia kvások. V mise na miesenie cesta si preosejeme múku. Prisypeme soľ a citrónovú kôru. Zľahka premiešame. K múke prilejeme kvások, žĺtka, Um a rozpustené maslo. Vypracujeme hladké vláčne cesto. Cesto necháme na teplom mieste vykysnúť asi hodinu, alebo použijeme rýchlo-kysku. Následne cesto vyvaľkáme na doske na hrúbku 2 cm. Vykrojíme kruhy s priemerom 6 cm. Na jeden kruh do stredu položíme lyžičkou lekvár. Druhým kruhom prikryjeme, popotláčame okraje, aby sa spojili. Takto pripravené šišky položíme na tanier na teplé miesto a prikryjeme utierkou. Necháme ich podkysnúť. Do kastróla vlejeme vyššiu vrstvu oleja a po jeho zovretí šišky naukladáme do neho tak, aby boli zakryté. Opečieme ich z oboch strán po asi 3 - 4 minúty. Vyberieme ich na papierovou servítkou vyložený tanier, aby sme ich zbavili zbytočného tuku. Môžeme však použiť aj hustejšie sitko, ktoré položíme na iný kastról. Šišky zbavené prebytočného tuku poukladáme na misu a jemne posypeme práškovým cukrom. Po vychladnutí môžeme podávať.
Prečo boli fašiangy také výdatné?
Fašiangy boli posledným obdobím pred pôstom, ktorý trval 40 dní až do Veľkej noci. Ľudia si preto dopriali všetko, čo potom museli vynechať – mäso, vajcia, mlieko, sladkosti. Jedlo sa nešetrilo, pretože fašiangové jedlá mali zabezpečiť dobrú úrodu, hojnosť a zdravie na celý rok. Na fašiangové hostiny sa často chodilo „od domu k domu“, kde sa spievalo, tancovalo a hodovalo. Na stôl sa kládlo to najlepšie, čo dom ponúkal – aby sa rodina ukázala ako štedrá a pohostinná. V mestách sa konali plesy, v dedinách pochovávanie basy a tancovačky. A kde sa tancovalo, tam sa aj jedlo – fašiangová kuchyňa bola vtedy v plnej sile.
Fašiangy na Slovensku neboli len o zábave, ale aj o jedle, ktoré zrkadlilo bohatstvo tradícií, poctivú domácu kuchyňu a dôležitosť spoločne stráveného času. Možno je práve teraz ten správny čas vytiahnuť babičkin recept na šišky alebo sa naučiť pripraviť domácu klobásu. Lebo najkrajšie oslavy sú tie, ktoré si upečieme (alebo uvaríme) sami.
U nás doma nám už zostalo len varenie či pečenie fánok a šišiek. Občas si s dcérou kúpime črevá, namelieme mäso, zmiešame s koreninami, urobíme vlastné klobásky a potom prosíme v neďalekej dedine, aby nám ich vyúdili na bukovom dreve.
Pár slov o fašiangoch, ktoré sme už napísali na našom www.dobre-napady.sk
https://www.dobre-napady.sk/magazin/uz-su-tu-fasiangy
https://www.dobre-napady.sk/pre-domacnost/varime-pecieme/fasiangove
https://www.dobre-napady.sk/pre-domacnost/varime-pecieme/fasiangove-sladke