Kedysi sme mali na škole predmet pestovateľské práce. Aj v meste sme mali políčka pri škole. Snažili sme sa dopestovať všeličo. Učili sme sa vysiať a vysadiť priesady v triede a potom preniesť do záhradky na školskom dvore. Nie všetkých nás to bavilo. Nemuselo. Niektorým sa zdalo náročné okopávať či správne držať rýľ.
Dnes sa na školách vraciame k tejto výuke. Políčka už však nie sú, budujeme ich na novo. Vraciame sa aj k pokusom, ktoré si pamätáme - my učitelia - zo svojho detstva a tak som si aj ja spomenula na sadenie paradajok v storých vedrách, ktoré sme mali poukladané na slnečnej strane školy vedľa školskej jedálne.
A potom? Potom sme skúsili aj zemiaky. Ako to dopadlo?
Kedysi sme používali kovové vedrá, čo sa zo spodu prederavili. Krásne sme ich namaľovali a tak boli aj mali aj dekoratívny účel. Tentokrát sme použili dobre vyumývané vedro od farby, ktoré sme zo spodu ručnou vŕtačkou prederavili. Urobili sme štyri diery široké asi 2 cm. Potom sme položili vedrá na kraj terasy, aby prebytočná voda mohla odtekať do predzáhradky.
Zemiaky sme sadili na začiatku apríla. Potom sme ich chodievali pravidelne ráno polievať. Prvé týždne len dvakrát za týždeň asi pol litrom vody. Na začiatku júna už každý deň. Vodu sme mali vždy odstátu od večera. Keď pršalo, radšej sme zachytili vodu a potom použili tú. Počas prázdnin sme si dohodli termíny a každý musel prísť poliať.
Prvý septembrový týždeň sme išli vykopať úrodu. Čo nás čakalo?