Recyklovanie je dnes v móde. Robia ho všetci. Kedysi sme viac prirodzene upravovali a opravovali staršie oblečenie aj staršie doplnky do domácnosti. Potom prišiel taký BUM a všetci chceli všetko nové, všetko po starých rodičoch bolo nemoderné a teda zlé. Dnes pomaly prichádzame na to, že naša planéta takéto správanie nezvládne.
Keď si spomínam na svoje detstvo, robili sme ho prirodzene všetci. Napríklad, starší pulover sme vypárali a uplietli z vlny znova iný. A bolo. Nik neriešil, že by potreboval hneď novú vlnu. Občas sme po páraní pridali novú z inej farby a skombinovali. Podobne to bolo aj so šitím. Z maminej sukne som mala vestu, z otcovej košele blúzku. Deravé silónky sme používali na priviazanie paradajok k paličke. Z obliečok na vankúše vznikli vrecká na zemiaky, cibuľu či fazuľu.
Som rada, že sa k tejto aktivite vraciame.
Keď bola dcéra menšia, robila som jej tiež šaty j mojej blúzky alebo kraťase z obliečky na periny a podobne. Pred šiestimi rokmi vznikla táto plážová taška. Dcére sa do nej zmestil veľký uterák, plavky aj rukávky. Okoloidúci mali na tašku vtedy rôzne názory. Jedni obdivovali a chceli sa pozrieť čo to je. Iní kritizovali, že či nemám dosť peňazí a kúpiť jej niečo normálne. Naozaj som nemala dosť peňazí a bolo mi aj rifle ľúto vyhodiť. Nemám pekné nohy a tak kraťase pre mňa nepripadali v úvahu.
Rifle odstrihneme na rovnakú dĺžku. Asi 8 cm pod rozkrokom. Potom prešijeme dvakrát každú nohu asi 5 cm od rozkroku. Spodnú časť nohavíc nastriháme a vytvoríme tak strapce.
Odstrihneme si dlhší pás široký asi 10 cm. Prešijeme ho a prišijeme ako rúčku k zošitým rifliam.
Neskôr sme miesto opasku do pása natiahli pestrofarebnú bavlnenú šatku a nad gombíkom urobili mašľu.