Už niekoľko rokov zvyknem so žiakmi v škole v deviatom ročníku robiť naprieč matematikou a technikou projekt o sušení jabĺčok a výpočte ceny usušených jabĺčok v závislosti od ceny kúpených jabĺk a ceny použitých pomôcok či ceny práce, ktorú si myslia žiaci, že si za prácu zaslúžia.
Niečo ako cenotvorba výrobku, len nie až tak dôsledne ako vo firme.
Pracujeme v skupiná. Zvyčajne traja až štyria. Pripravíme si papier a pero na zapisovanie údajov. Na začiatok napíšeme cenu jabĺk za kilogram alebo prilepíme lístok z obchodu o cene jabĺk. Ďalej si napíšeme alebo naleptíme lístok o cene všetkých ostattných pomôcok - papierové utierky, papier na pečenie, prípadne papierové vrecká, celofán, misky a podobne.
Jabĺčka odvážime a zapíšeme si váhu. Potom jabĺčka očistíme na povrchu papierovými utierkami. Jabĺčka s poškodenou šupou hneď vyradíme do misy na iné použitie. Zvyšné jabĺčka očistíme. Očistené jabĺčka odvážime a zapíšeme si hmotnosť.
Tu nastane úloha pre matematiku - Koľko percent odpadu vzniklo? (Ako učiteľka si zapisujem túto hodnotu a počítam si priemer.)
Jabĺčka nakrájame na tenké plátky a položíme na poskladaný papier na pečenie tak, aby sme ich mohli druhou časťou zakryť a položíme na radiátor.
Necháme sušiť asi pol dňa, následne otočíme rukou (natiahnutá potravinárska rukavica) naopak. Toto opakujem asi každých 8 - 12 hodín počas 3 dní. V závislosti od teploty radiátora a hrúbky plátkov.
Iba raz som pri úlohe použila elektrickú sušičku požičanú od kolegyne. Pri výpočte ceny sme však potom mali vážne problémy vypočítať cenu elektriny. Bolo to pre nich náročné. A vážne nedokázali pochopiť, že prečo chcem, aby do ceny započítali aj peniaze za požičanie sušičky. "Veď ju požičala, nie?"
Po vysušení jabĺčka odvážime a vypočítame koľko percent vody sa odparilo z pôvodne nakrájaných jabĺčok. Vypočítame tiež koľko percent hmotnosti sušených jabĺk sme dostal z úplne prvej hmotnosti jabĺ, ktoré sme vážili - teda ešte pred utieraním utierkou.
Spočítame cenu všetkého použitého materiálu a cenu jabĺk na začiatku ešte pred utieraním utierkou. Nezabudnime žiakom vysvetliť, že aj keď nepoužili všetky rukavice, musia do ceny započítať cenu celého balenia a rovnako aj cenu celého papiera na pečenie a papierovývh utierok. Toto býva pre nich problém pochopiť. A ešte zvykneme diskutovať nad tým, či do ceny zarátať aj cenu alebo požičovné za váhu a nože na krájanie či dosky na krájanie jabĺčok. Misia si uvedomiť, že ak by chceli začať od nuly, aj toto je dôležité. Preto sme tento rok počítali dve ceny. V jednej len to, čo sme naozaj kupovali a v jednej aj všetko, čo sme použili - teda našli na internete približné ceny a spočítali. No a nakoniec sme ešte debatovali akú sumu chcú dať sebe za prácu. Fúha, toto býva ozaj silná káva. Nemajú vôbec predstavu o tom koľko zarábajú ľudia za hodinu.
Následne z tejto sumy vypočítame cenu 250 g sušených jabĺk.
Teraz nastáva tá situácia, kedy majú všetci v skupinách prejsť okolité obchody a benzínové pumpy, aby zistili po čom sa predávajú jabĺčka. Nech vieme, či nami vypočítaná cena je porovnateľná s cenou v obchode. To nikdy nie je. Naša cena je neúmerne vyššia. Snažím sa žiakov dotlačiť k tomu, aby sme ju znížili. Vtedy prichádzajú na to, že jediné na čom môžu ušetriť, je ich cena práce. Samozrejme, že si vysvetlíme, že v obchode sa to robí vo veľkom a aj preto sa cena môže veľmi znížiť.
Zabalíme jabĺčka, urobíme peknú fotografiu balenia a robíme anketu cez edupage. Anketa má iba jednu otázku. "Kúpil/-a by som si jabĺčka v tomto balení (250 g) za túto cenu?" No a možnosti: 1. áno, 2. nie, 3. Áno, lebo ich robilo moje dieťa. Tak zase prechádzame do štatistiky. Koľko ľudí odpovedalo zo všetkých možných a ako odpovedali.
Už len zabalíme do celofánu a môžeme predávať na školských vianočných trhoch.
Všetci rozprávajú o praktickom učení. Rada robím takéto projektíky. Ale už si vážne vyberám triedy, kde to robím. Rodičia z jednej strany chcú praktickosť, z druhej strany nechcú, aby deti pracovali s nástrjmi s ktorými by si mohli ublížiť. Z druhej strany hľadajú výhovorky vo forme, že na toto sú deti ešte malé alebo stále mávajú pred očami papiermi o poruchách učenia - v ktorých na 99,99 % nikdy nemajú napísané, že dieťa nie je praktické. Takže každý rok je menej a menej žiakov, s ktorými sa takto učíme, aby som nemusela počúvať výhorky rodičov prečo ich dieťa niečo nevie a nerozumie.