Ak má Vaše dieťa vzťah ku svojej učiteľke. Aj cez prázdniny si spomenie na ňu. Je to krásne. Musím povedať, že vďaka on-line učeniu som mala občas možnosť pani učiteľku počuť rozprávať. Vôbec sa dcére nečudujem. Bola úžasná.
Boli sme na burze kníh. Zháňam literatúru - knihy, o ktorých sa budú učiť v škole moji siedmaci.
Chcem, aby ich mali v triede na poličke a mohli si požičať a cez prestávku čítať. Nech sa mi stále nevyhovárajú, že niečo nenašli v knižnici, knižnica je ďaleko, ja mám tráning a nestíham... Nuž ale aj preto, že mám v triede aj deti z cudzích krajín, ktoré sa učia čítať po slovensky a týmto na rozdiel od našich výkukov, ozaj verím, že pre nich môže byť traumatizujúce ísť si požičať knihu do knižnice. Chcela by som deti primäť k tomu, že im prípadne budú čítať knihu nahlas a možno aj vysvetľovať slová v nej. Už sme to so slovenčinárkou predbežne dohodli. Aha! Zabudla som povedať, že ich učím matematiku? Niuž, keď nebudú vedieť čítať, ani matematiku mi nepochopia, nie?
Ospravedlňujem sa, odbehla som od témy. Občas sa mi to stáva. Vraciam sa k pôvodnému. Na burze kníh zaujala dcéru knižka slovenského pravopisu z roku 1940. Úplne úžasný tip pre jej učiteľku slovenčiny, ktorá učí aj dejepis. No a doma? Zabalili sme ju do novinového papiera, ako sa kedysi balili knihy, aby sa chránili. Proste sme urobili starý prebal a dotiahli dizajn do vyššej dokonalosti.
Samozrejme, že tento spôsob balenia kníh využijem aj na matematike. Veď budeme so siedmakmi preberať objem a povrch kocky a kvádra. Určite si nejaké zošity či knihy zabalíme.