V škole sme ho nazvali koláč cisára Néra. Suroviny naň sa totiž našli napísané na stene hodovacie ho paláca brata druhej cisárovej manželky v Pompejach. Deťom sa to viac páčilo.
Nie, naozaj neviem ako ten koláč piekli. A keby sme aj vedeli, asi by sme to už v dnešných moderných kuchyniach ťažko napodobnili. Nuž som si urobila svoju verziu. Dôležité bolo doržať suroviny, aj keď to je náročné, veď nevieme ich pomer.
Tak teda ako ho doma varíme my?!
6 polievkových lyžíc celozrnnej pohánkovej múky, 6 polievkových lyžíc špaldovej múky, 6 polievkových lyžíc mandľovej múky, 1 čajová lyžička vínneho kameňa, 1/3 čajovej lyžičky pomletého rozmarínu
Všetky tieto sypké suroviny dobre premiešame v miske. V druhej miske premiešame vhlké suroviny.
2 vajíčka veľkosti L, 3 polievkové lyžive borovicového medu, 120 ml burčáku
Následne spojíme suroviny z oboch misiek do jedného hladkého cesta hustoty hustého pudingu. Cesto necháme chvíľu postáť. Špaldová múka môže cesto veľmi zahustiť a mohli by sme cesto potrebovať riediť burčákom. Za ten čas si vymastíme formu bravčovou masťou na veľmi jemno. Cesto vylejeme do vymastenej formy a vložíme do rúry vyhriatej na 185 °C. Pečieme pri zápare asi pol hodiny.
Čo a prečo?
Ak robíme koláč s deťmi v škole, dávame miesto burčáku hroznovú šťavu. Najlepšie čerstvo odšťavenú. Z bieleho hrozna.
Neviete čo je to vínny kameň? Je to kypriaci prášok, ktorý vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe vína. Môžu ho - na rozdiel od dnešných moderných - aj celiatici a diabetici, ale musíte použiť čistý vínny kameň, nie taký, čo je zmiešaný so pšenicou alebo kukuričným škrobom ako kypriaci prášok.
Áno, formu vymastíme bravčovou masťou. Starí rimania nepoznali olivový olej ako jedlo.
Vtedy nepoznali iný med ako borovicový - ten zvyčajne neobsahuje peľ, preto niektorí alergici na med ho môžu použiť.